Stres: Tichý nepriateľ moderného života
Stres je všade. Valí sa na nás z práce, domova aj sociálnych sietí. Niekedy nás nakopne k lepším výkonom, ale častejšie sa stáva neviditeľným nepriateľom, ktorý vyčerpáva naše telo aj myseľ. Ako ho dostať pod kontrolu? Poďme sa na stres pozrieť bližšie - ako funguje, prečo nás tak ovplyvňuje a čo s tým môžeme urobiť.
Biochemická reakcia tela na stres
Čo je vlastne stres?
Stres je prirodzená reakcia tela na akúkoľvek záťaž – fyzickú aj psychickú. Predtým bol kľúčový pre prežitie. Naši predkovia potrebovali rýchlo reagovať na nebezpečenstvo, a preto mozog automaticky spúšťal jeden z troch obranných mechanizmov: bojuj, uteč alebo zamrzni .
Pokiaľ bolo možné sa hrozbe postaviť, telo sa pripravilo na boj – zvýšil sa tep, napli sa svaly a mozog sa sústredil na jediný cieľ: prežiť. Keď bol útok príliš riskantný, nastúpil útek , kedy sa telo aktivovalo k maximálnemu výkonu, aby sa dostalo do bezpečia. Lenže ak mozog vyhodnotil situáciu ako bezvýchodiskovú, prešlo telo do stavu zamrznutia . Nervová sústava sa prepla do útlmu, dych sa upokojil a telo strnulo – ako keď sa malé zviera pred predátorom nehýbe v nádeji, že si ho nevšimne.
Hoci dnes už na uliciach nestretávame hladné šelmy, mozog nerozlišuje medzi život ohrozujúcou situáciou a stresom z práce, konfliktov alebo nekonečných zoznamov úloh. Preto aj v modernom svete zažívame podobné reakcie: niekto pod tlakom začne bojovať (hádať sa, brániť sa), iný má tendenciu utiecť (vyhýbať sa problémom, odkladať povinnosti) a ďalší sa cíti paralyzovaný – zamrzne a nie je schopný urobiť ani prvý krok.
Biochemická reakcia tela na stres
Keď telo vyhodnotí situáciu ako hrozbu, spustí poplachový systém. Nadobličky začnú uvoľňovať stresové hormóny – adrenalín, noradrenalín a kortizol. Každý hrá svoju rolu:
- Adrenalín okamžite zvýši srdcovú frekvenciu, rozšíri cievy a dodá svalom energiu.
- Noradrenalín pomáha zlepšiť pozornosť a sústredenie, aby sme rýchlo reagovali.
- Kortizol sa uvoľňuje s určitým oneskorením a pomáha udržať hladinu cukru v krvi zvýšenú, aby telo malo dostatok paliva.
To všetko je skvelé - ale len na krátku dobu. Keď stres trvá príliš dlho, vyčerpáva nás.
Dlhodobý stres
Pokiaľ stres trvá príliš dlho, telo zostáva v neustálom napätí. Nadobličky pracujú na plné obrátky, hladina kortizolu je stále vysoká a namiesto akútnej pohotovosti sa dostávame do chronického vyčerpania. Aké to má dôsledky?
1. Tuk v oblasti brucha
Kortizol pomáha ukladať tuk v oblasti brucha, kde je viac receptorov pre tento hormón. Zároveň zvyšuje hladinu cukru v krvi, čo spúšťa uvoľňovanie inzulínu - a vyššie hladiny inzulínu vedú k ukladaniu ešte väčšieho množstva tuku. Dlhodobo to znamená vyššie riziko infarktu a kardiovaskulárnych problémov .
2. Chuť na sladké a slané
Dlhodobo zvýšená hladina kortizolu stimuluje uvoľňovanie inzulínu, čo vedie k častejším výkyvom hladiny cukru v krvi . Telo potom túži po rýchlych zdrojoch energie, čo sa prejavuje zvýšenou chuťou na sladké. Nadmerná konzumácia sladkostí môže viesť k inzulínovej rezistencii , kedy bunky horšie reagujú na inzulín, čo ďalej zvyšuje hladinu cukru v krvi.
Kortizol taktiež podporuje ukladanie tuku v oblasti brucha, kde sa nachádza viac receptorov pre tento hormón. Tento viscerálny tuk obklopuje vnútorné orgány a zvyšuje riziko závažných zdravotných problémov, ako sú kardiovaskulárne ochorenia.
Navyše chronický stres a vysoká hladina kortizolu môžu viesť k úbytku dôležitých minerálov v tele, čo vyvoláva chuť na slané potraviny. Tým sa dostávame do začarovaného kruhu nezdravých stravovacích návykov a zhoršujúceho sa metabolizmu.
3. Zlý spánok
Stres nielenže zhoršuje zaspávanie , ale aj narúša kvalitu spánku . Mnoho ľudí sa v noci často budí, pretože sa ich telo nedokáže dostať do hlbokej fázy spánku. Dlhodobo to vedie k únave, problémom s koncentráciou a vyčerpaním.
4. Stresový reflux a trávenie
Pod dlhodobým tlakom sa mení produkcia žalúdočných štiav, čo môže viesť k páleniu záhy, nevoľnostiam alebo zhoršenému tráveniu . Telo v režime stresu nevenuje toľko energie na trávenie, čo môže viesť k problémom s črevami.
5. Krehké vlasy a pokožka
Telo v strese dáva prednosť dôležitým orgánom. Vlasy a pokožka sú až na druhom mieste, čo sa môže prejaviť zhoršenou kvalitou vlasov, ich vypadávaním alebo suchou pokožkou .
Ako stres dostať pod kontrolu?
Stres je súčasťou života, ale my ho môžeme ovplyvniť. Kľúčom je pravidelný odpočinok, správna strava a pohyb . Ak vás trápi dlhodobý stres, pozri sa na náš článok 7 tipov, ako sa zbaviť stresu a zistite, ako dostať svoj život späť do rovnováhy.
